Môže človek vrátiť prírode, čo jej vzal? Aj to je jedna z otázok, ktoré stoja za projektom návratu dvoch v zoologickej záhrade narodených mláďat rysa ostrovida do prirodzeného prostredia slovenských hôr.

Na začiatku bola snaha zistiť, či sa krásny a plachý dravec, akým je rys ostrovid, dokáže napriek svojmu narodeniu v zoologickej záhrade, vrátiť do lona prírody. Prvý pokus na prelome tisícročí strážcovi v Národnom parku Malá Fatra Milošovi Majdovi vyšiel, keď v Malej Fatre úspešne vychoval a pustil do prírody rysa Mikiho z bojnickej Zoo. Druhý pokus odštartoval na jar roku 2008. Do prírody sa tentoraz majú vrátiť dva rysí súrodenci, Líza a Muro, ktoré sa narodili v Zoo Ostrava v máji minulého roka. Tento návrat rysov, ale aj prácu strážcu Národného parku Malá Fatra a ochrancu divokých dravcov Miloša Majdu, sleduje kamera fotografa a filmára Tomáša Hulíka.

Líza a Muro

Rysy sa narodili v ZOO Ostrava 3. mája 2008. Miloš Majda a jeho manželka Erika sa stali ich náhradnými rodičmi už vo veku troch týždňov. Rysie mláďatá sú náchylné na choroby, preto je starostlivosť o nich nadmieru opatrná a pozorná. Nakoniec sa rodinka sťahuje do Národného parku Veľká Fatra na ťažšie prístupnú horskú chatu do divočiny. Na to, aby ich mohol vypustiť do voľnej  prírody, musí ich naučiť postrať sa o seba, stať sa vlastne plnohodnotnou „rysou matkou“, ktorá ich musí naučiť loviť a brániť sa pred nástrahami lesa. V práci Milošovi Majdovi pomáhajú aj divo žijúce rysy v okolí, mláďatá sa napríklad učia chodiť žrať na nimi strhnutú zver. V období tuhej zimy sa stane korisťou rysa srna či jelenča. Rysy sú voľne vypustené a vystavené nástrahám lesa. Vydávajú sa na prieskumy okolia, stopujú a zoznamujú sa s každou divou zverou v okolí. Počas roka sa z malých mačiatok stávajú divoké šelmy. Výsledkom zoznamovania s prírodou je nakoniec úplné odlúčenie rysov od svojej náhradnej ľudskej rodiny.

Film Návrat rysov

Súčasťou projektu je aj nakrútenie filmového dokumentu. Filmovanie si vzal na svoje plecia spolu s kamerou známy slovenský fotograf a filmár, milovník prírody Tomáš Hulík. Film vzniká v spolupráci s STV. Tomáš Hulík o filme povedal: „Ústredným príbehom tohto dokumentu je samozrejme výchova a vzťah Miloša Majdu a rysích súrodencov v prírode Národného parku Veľká Fatra. Radi by sme však prezentovali aj prácu strážcu resp. rangera v parku. Miloš je špecialista na dravce, sovy a veľké šelmy. Budeme mať možnosť sledovať monitoring a manažment orlov skalných, krikľavých, sokolov sťahovavých a sov. Kontroly hniezd v skalách a na stromoch. Spevňovanie hniezd na stromoch, čistenie skalných dutín od náletových drevín, inštaláciu kamier pri hniezdach ako prevenciu pred pytliakmi. Spolu s rysími mláďatami budeme stopovať veľké šelmy (rys, vlk, medveď ale aj vydru) sledujúc ich etológiu v období párenia a počas roka, ich stravovacie návyky, ale aj to aké nástrahy na nich číhajú v prírode, či aké nástrahy im pripravujeme my ľudia. Radi by sme týmto filmom ukázali návrat k hodnotám, úctu k prírode ale aj zákonitosti, ktoré v prírode fungujú, na ktoré by sme mali brať čoraz väčší ohľad a nechať im priestor.“

Výskum správania sa šeliem

Ústredným príbehom projektu však nie je nakrútenie filmového dokumentu, ale návrat rysa ostrovida do jeho prirodzeného prostredia divočiny. Vedecká časť projektu spočíva v sledovaní pohybu rysov za pomoci satelitnej telemetrie. Vďaka tomu projekt prinesie podrobné informácie o pohybe zvierat v priebehu minimálne jedného až dvoch rokov. Okrem rysích mláďat sú telemetricky sledované aj dva ďalšie divé rysy. Získané údaje potvrdia frekvenciu pohybu po teritóriu v jednotlivých ročných obdobiach, veľkosť teritória samca a samice. Tieto údaje doteraz nie sú známe. Pre splnenie týchto cieľov nadviazali spoluprácu s kolegami z ČR a Slovinska, ktorí v satelitnej telemetrii a odchytoch rysov majú skúsenosti od r. 1996. Ďalšou aktivitou projektu je zber trusu divých rysov na následné analýzy DNA. Okrem získanej DNA sa touto cestou dá sledovať priestorová dynamika jedincov z opakujúcich sa vzoriek. Ďalšou úlohou ľudí pohybujúcich sa v teréne je sledovanie početnosti, pohybu ostatných druhov v. šeliem a to medveďov a vlkov, zber čerstvých vzoriek trusu na účely DNA analýz.

 

Autori projektu

Miloš Majda
Pracuje ako strážca v Národnom parku Malá  Fatra od roku 1991. Je členom MO Ochrana dravcov a sov na Slovensku. Pracuje vo vedení mimovládnej organizácie Ochrana karpatskej divočiny, je členom poradného zboru Ministerstva životného prostredia pre
veľké šelmy, dravce a sovy. V roku 1999 si v úzkej spolupráci so ZOO Bojnice vyskúšal experiment, ktorého hlavným cieľom bolo zistiť či je možné rysov narodených v ZOO nejakým spôsobom vracať do voľnej prírody. Pokus sa vydaril a mladý rys sa udomácnil v Národnom parku Malá Fatra, kde si dokonca s divou rysicou založil vlastnú rodinu. Po tomto pokuse sa na Miloša Majdu začali obracať zoologické záhrady s ponukami na možnosť vypustiť ďalšie rysy. Ďalší projekt návratu dvojice rysov do divočiny sa nakoniec deje v spolupráci s fotografom a filmárom Tomášom Hulíkom s cieľom fotograficky zmapovať a vytvoriť dokumentárny film o návrate predátorov do divočiny.

Tomáš Hulík
Vyštudoval Prírodovedeckú fakultu, odbor environmentalistika v Bratislave. Je prírodovedcom – bobrológom. Založil a riadil prírodovedeckú organizáciu LENS. Zúčastnil sa na vedeckých a fotografických expedíciách na Ďalekom východe Ruska, na ostrove  Sachalin, na Borneu a v Malajzii. Prednášal na svetových zoologických kongresoch a publikoval na tému života bobrov. Pracuje aj v televíznom prostredí ako kameraman a producent. Nakrútil niekoľko filmov o bobroch, ktoré vysielali ORF, ZDF, ARTE a Discovery Channel. Aktuálne dokončil dokumentárny film o Vysokých Tatrách pre rakúsku ORF. V jeho fotografickej tvorbe sa v prevažnej miere venuje prírode, najmä živočíšnej ríši, ale nie je mu cudzia ani reportážna tvorba (tsunami v Banda Aceh na Sumatre v 2005). Publikuje v prestížnom časopise National Geographic (CZ), GEO (SK), Universum (AT) a v mnohých iných časopisoch na Slovensku a v Čechách. Veľkou záľubou je súčasné výtvarné umenie a z fotografickej vášne vyplývajúce cestovanie a hľadanie vhodných motívov či zvierat, ktoré budú “ochotne” pózovať pred objektívom fotoaparátu.

Bez pomoci obetavých spolupracovníkov by rysia rodina nebola kompletná. Na projekte sa okrem Miloša Majdu a Tomáša Hulíka podieľajú aj Erika Majdová, Silvia Šaranová a Mária Boďová.

Rys ostrovid

(Lynx lynx)

Rys ostrovid obýva lesnaté oblasti Eurázie od Pyrenejí po východnú Sibír, Kóreu, strednú a západnú Áziu. Nevyskytuje sa len na otvorených stepiach a tundre. Vo väčšej časti Európy bol pre ustavičné prenasledovanie klčovanie lesov takmer vyhubený. Prežíva v zvyškových areáloch v karpatskom horskom systéme, na Balkáne a v Škandinávii. Rys je najväčšia mačkovitá šelma, ktorá žije na území Slovenska.

Rys ostrovid dorastá do dĺžky tela 80 – 105 cm, chvost má asi 10 – 30 cm dlhý a váži 15 – 36 kg. Samce rysov sú asi o 15% ťažšie ako samice. Charakteristickým znakom rysa, ktorý ho odlišuje od iných mačkovitých šeliem, sú veľmi dlhé nohy (zadné môžu byť až o 20% dlhšie), vďaka ktorým dosahuje výšku v kohútiku až 70 - 80 cm. Pôsobí tak temer štvorcovým dojmom. Dlhé nohy sú vybavené mohutnými a silnými labami s relatívne veľkou plochou. Vďaka tomu sa dokáže dobre pohybovať aj na vysokom, málo spevnenom snehu, bez výraznejšieho prebárania sa. Pri brodení snehom sa nikdy nedotýkajú podkladu bruchom. Vďaka dĺžke nôh sa výborne šplhá po stromoch, dokáže skvele skákať a na krátku vzdialenosť vyvinúť vysokú rýchlosť (cez 50 km/h). Ostré pazúry dosahujú dĺžku až 4 cm a počas pohybu ich rys zaťahuje. Majú vynikajúci zrak a mimoriadne dobrý sluch. Najvhodnejšie životné podmienky nachádza rys v hustých lesoch stredne vysokých hôr. Tu môže z vyhliadkových bodov sledovať korisť a podnikať rýchle výpady alebo prekvapivé skoky. U nás žije v rozsiahlych hlbokých lesoch, v stredných a vyšších polohách hornatých oblastí Slovenska. Nadmerný lov a výrub lesov spôsobili jeho úbytok a v celoeurópskom meradle sa pokladá za ohrozený druh. Rysy sú aktívne najmä v nočných hodinách. Majú však aj fázy zvýšenej aktivity cez deň, ak sú hladné alebo v oblastiach, kde nie sú silne prenasledované a vyrušované. Potrava rysov pozostáva od drobných cicavcov ako myši až po srnce a mladé jelene. Loví predovšetkým zoslabnuté a choré jedince, takže v prírode plní úlohu sanitára a vykonávateľa zdravotnej prevencie. Obdobie párenia rysov začína v neskorej zime, vo februári alebo v marci. Po období gravidity, ktorá trvá 67 až 74 dní, vrhajú samice 1-4 rysíkov. Samice pohlavne dospievajú po 21. mesiaci a samce po 33. Môžu sa dožiť 14 – 17 rokov. Rys patrí medzi celoročne chránenú zver. Je zaradený medzi kriticky ohrozené živočíchy so základnou spoločenskou hodnotou 80 000.-Sk.

Naši partneri

Projekt môže existovať vďaka podpore niekoľkých inštitúcií a partnerov, ktorým autori projektu aj touto cestou ďakujú:
Ministerstvo životného prostredia SR, Northland, ZOO Ostrava, GEO, Ochrana karpatskej divočiny, Greenpeace, Rajec, Slovenská televízia, Land Rover, Národný park Veľká Fatra, Národný park Malá Fatra, Štátna ochrana prírody, Lesy SR

Ďalšie informácie o projekte a denník z umiestňovania rysov do prírody nájdete na www.navratrysov.sk

Návrat rysov a Land Rover

Značka Land Rover je od počiatku svojej existencie spojená nielen s kvalitnými autami s pohonom 4x4, ale aj s výskumom prírody a dobrodružstvom. Podpora slovenského projektu Návrat rysov je len logickým pokračovaním veľkej tradície bádateľstva a ochrany prírody, ktorá k automobilom Land Rover už vyše 60. rokov patrí.

Už prvé vyrobené vozidlo Land Rover v roku 1947 malo vo svojom rodnom liste schopnosť prekonávať nástrahy náročných výprav a vysokú odolnosť prakticky v akomkoľvek počasí. Land Rover sa veľmi rýchlo stal obľúbeným expedičným vozidlom, na ktoré sa dalo kdekoľvek a kedykoľvek spoľahnúť. Tieto schopnosti navyše podporila aj samotná snaha značky aktívne sa podieľať na mapovaní a spoznávaní sveta. Filozofia trvalo udržateľného rozvoja života planéty nie je pre značku Land Rover módnou vlnou, ale je súčasťou značky od počiatku. Nie náhodou je Land Rover partnerom viacerých organizácií, ako napríklad Medzinárodnej organizácie Červeného kríža a Červeného polmesiaca, alebo ochranárskej organizácie Born Free Foundation, Earthwatch, Royal Geographical Society či Biosphere Expeditions.

„Keď nás oslovili páni Miloš Majda a Tomáš Hulík s projektom Návrat rysov, vedeli sme, že máme pred sebou projekt, ktorý zapadá do filozofie našej značky,“ hovorí Ľuboš Kekeši, riaditeľ T.O.P. AUTO Slovakia, a.s. „Land Rover nie je len vozidlo, ktoré zvládne akýkoľvek terén, ale aj značkou, ktorá k prírode patrí. A rys ostrovid je zasa šelmou, ktorej prítomnosť v lese signalizuje, že divočina ešte stále na Slovensku nevymrela. Navyše, je dobré, že ide slovenský projekt, ktorého cieľom je pomôcť chrániť slovenskú prírodu pre ďalšie generácie.“

Už niekoľko rokov je spoločnosť T.O.P. AUTO Slovakia, a.s., importér automobilov Land Rover,  partnersky spojená aj s ďalším ekologickým projektom -s jednou z expedícii Biosphere Expedition, ktorá na Slovensku mapuje populáciu kamzíkov v Nízkych Tatrách. V januári 2010 sa dobrovoľníci z celého sveta opäť zídu na horskej základni  neďaleko Liptovského Mikuláša, aby pod vedením skúseného výskumníka Matthiasa Hammera zmapovali vývoj, správanie a stav populácie ďalšieho typického predátora, ktorého odnepamäti sprevádzajú predsudky o jeho nebezpečnosti až do takej miery, že sa ocitol na pokraji vyhubenia – vlka karpatského. Land Rover je tak na Slovensku pevne spojený s ochranou našich vzácnych a typických predstaviteľov živočíšnej ríše – kamzíkov, rysov a vlkov. Ide predovšetkým o poskytnutie expedičných vozidiel Land Rover Defender, alebo Discovery, ktoré pomáhajú dobrovoľníkom a biológom zdolávať nástrahy slovenskej divočiny, nakoľko rysy i kamzíky sa pohybujú v skutočne náročnom horskom prostredí. A práve to je ten správny terén pre automobily so zeleným oválom v znaku.

Samotná značka Land Rover má rozbehnutý enviremontálny program Naša planéta (Our Planet), ktorý pozostáva zo štyroch základných bodov. V prvom rade je to snaha o zavádzanie enviromentálne šetrných technológií. Ich cieľom je znížiť zaťaženie životného prostredia ľudskou činnosťou. Z tých najnovších môžeme ako príklad uviesť zavedenie systému Start/Stop do vozidiel Land Rover Freelander, ktorý zabezpečuje nulové emisie v prípade, že auto napríklad na križovatke stojí. Ďalším bodom je snaha o udržateľnosť výroby. Výrobné závody v Solihulle a Halewoode sa už niekoľko rokov úspešne snažia každoročne znižovať objem produkcie CO2 o 4% ročne. Rovnako Land Rover už štvrtý rok aplikuje program kompenzácie CO2, ktoré vyprodukuje každý nový automobil Land Rover programami ochrany prírody. Taktiež kompenzuje až do výšky 100% splodiny CO2 z vlastnej výroby. Posledným programom je podpora viacerých medzinárodných organizácií, ktorých náplňou je práve ochrana životného prostredia – napríklad Biosphere Expeditions, nadácia Born Free, či Royal Geographical Society.